Sahara
Šablona:Infobox púšť Sahara (arab. الصحراء الكبرى, aṣ-ṣaḥrā' al-kubrā, „najväčšia púšť“) je najväčšia horúca púšť na svete a celkovo tretia najväčšia púšť po Antarktíde a Arktíde. S rozlohou približne 9 200 000 km² zaberá takmer tretinu afrického kontinentu, čo je porovnateľné s rozlohou Spojených štátov alebo Číny. Rozprestiera sa na území 11 štátov: Alžírsko, Čad, Egypt, Líbya, Mali, Mauritánia, Maroko, Niger, Sudán, Tunisko a sporného územia Západná Sahara. Púšť tvorí prirodzenú hranicu medzi Severnou Afrikou a Subsaharskou Afrikou.
Názov Sahara je odvodený z arabského slova „ṣaḥrā'“, čo znamená púšť. Krajina Sahary je rozmanitá a zďaleka nie je tvorená len pieskom. Piesočné duny a moria (známe ako erg) tvoria asi 25 % jej povrchu. Zvyšok pozostáva z kamenných plošín (hamady), štrkových plání (reg), suchých údolí (vádí) a soľných plání.
Geografia
Sahara sa rozprestiera od Atlantického oceánu na západe po Červené more na východe. Na severe ju ohraničuje pobrežie Stredozemného mora a pohorie Atlas, zatiaľ čo na juhu prechádza do polopúštnej zóny nazývanej Sahel.
Topografia Sahary je veľmi pestrá. Zahŕňa rozsiahle piesočné moria ako Veľký východný erg a Veľký západný erg, ale aj vysoké pohoria sopečného pôvodu, ako sú Ahaggar v Alžírsku, Aïr v Nigeri a Tibesti v Čade. Práve v pohorí Tibesti sa nachádza najvyšší vrch Sahary, štítový vulkán Emi Koussi s výškou 3 415 metrov. Naopak, najnižšie položeným miestom je Kattarská preliačina v Egypte, ktorá leží 133 metrov pod úrovňou mora.
Piesočné duny na Sahare dosahujú impozantné rozmery, niektoré pyramídové duny merajú takmer 150 metrov. Najvyššie duny, vysoké až 465 metrov, sa nachádzajú v alžírskej púšti Isaouane-n-Tifernine. Jediným stálym vodným tokom, ktorý preteká Saharou, je rieka Níl. Väčšina ostatných riek a potokov má len sezónny charakter. Nachádza sa tu viac ako 20 jazier, z ktorých väčšina je slaná; jediné sladkovodné jazero je Čadské jazero.
Podnebie
Sahara má horúce púštne podnebie (podľa Köppenovej klasifikácie BWh) a patrí medzi najteplejšie a najsuchšie oblasti na svete. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 30 °C. Letné denné teploty bežne presahujú 40 °C a bola tu zaznamenaná aj rekordná teplota 58 °C. Teploty piesku a zeme môžu byť ešte extrémnejšie, dosahujúc až 80 °C.
Pre púšť sú typické veľké denné teplotné výkyvy. V noci teploty prudko klesajú, v zime dokonca až k bodu mrazu, s nameranými hodnotami až -6 °C. Tieto výkyvy, ktoré môžu dosiahnuť 15 až 20 °C, sú spôsobené nízkou vlhkosťou a absenciou oblačnosti.
Zrážky sú na Sahare extrémne zriedkavé a nepravidelné. Väčšina územia dostáva menej ako 100 mm zrážok ročne a hyper-aridné centrálne oblasti často menej ako 50 mm. V niektorých oblastiach nemusí pršať aj niekoľko rokov po sebe.
Flóra a fauna
Napriek drsným podmienkam je Sahara domovom pre prekvapivo rozmanité druhy rastlín a živočíchov, ktoré sa dokázali prispôsobiť extrémnemu prostrediu.
Flóra
Vegetácia je sústredená najmä v oázach, vádí a vo vyššie položených oblastiach. Odhaduje sa, že na Sahare rastie okolo 2800 druhov cievnatých rastlín, z ktorých je asi štvrtina endemická. Rastliny si vyvinuli rôzne adaptačné mechanizmy, ako sú veľmi dlhé korene (napr. akácia), schopnosť ukladať vodu v pletivách (sukulenty) alebo veľmi malé listy na zníženie odparovania. Medzi typické rastliny patria datľové palmy, ktoré sú kľúčové pre život v oázach, tamarišky, kaktusy a rôzne druhy tráv a kríkov.
Fauna
Fauna Sahary je rovnako prispôsobená životu v extrémnych podmienkach. Medzi najznámejšie cicavce patrí dromedár, ktorý je nevyhnutný pre dopravu a prežitie nomádskych kmeňov. Žijú tu aj rôzne druhy antíl, ako je adax núbijský, ktorý vydrží takmer rok bez pitia, a gazela dorkas. Medzi predátormi tu nájdeme fenka, šakala a hyenu. V odľahlých oblastiach Alžírska, Nigeru a ďalších krajín prežíva kriticky ohrozený saharský gepard (Acinonyx jubatus hecki), ktorého populácia sa odhaduje na menej ako 250 dospelých jedincov.
Okrem toho je Sahara domovom pre viac ako 70 druhov cicavcov, 90 druhov vtákov a 100 druhov plazov. Medzi plazmi sú bežné rôzne druhy hadov, jašteríc a škorpiónov, vrátane jedovatého škorpióna smrtonoša (Leiurus quinquestriatus). V niektorých jazerách a gueltách (skalných nádržiach) prežívajú dokonca malé populácie púštnych krokodílov.
História
Klíma Sahary prešla v priebehu státisícov rokov dramatickými zmenami. V cykloch trvajúcich približne 20 000 rokov sa striedali suché obdobia (púšť) a vlhké obdobia (savana). Tieto cykly sú spôsobené zmenami v obežnej dráhe Zeme, ktoré ovplyvňujú polohu severoafrického monzúnu.
Počas poslednej doby ľadovej bola Sahara oveľa väčšia ako dnes. Koniec doby ľadovej priniesol medzi rokmi 8000 a 6000 pred n. l. vlhkejšie obdobie, známe ako Africké vlhké obdobie. V tomto čase bola Sahara zelenou savanou s jazerami a riekami. Dôkazom toho sú početné skalné maľby a rytiny, napríklad v Tassili n’Ajjer v Alžírsku, ktoré zobrazujú riečne zvieratá ako krokodíly a hrochy, ako aj stáda dobytka a ľudské postavy. V tej dobe bola oblasť relatívne husto osídlená.
Približne okolo roku 4200 pred n. l. sa monzún posunul na juh, čo viedlo k postupnému vysychaniu a dezertifikácii Sahary. Tento proces premenil úrodnú savanu na púšť, akú poznáme dnes. Aj v neskorších obdobiach bola Sahara dôležitou križovatkou obchodných ciest. Transsaharský obchod, kde sa vymieňalo najmä zlato, soľ a otroci, prekvital po stáročia a prispel k bohatstvu ríš ako Ghanská ríša, Malská ríša a Songhajská ríša.
Obyvateľstvo a kultúra
Napriek svojej nehostinnosti je Sahara domovom pre približne 2,5 milióna ľudí. Hustota zaľudnenia je jedna z najnižších na svete. Obyvateľstvo sa sústreďuje najmä v oázach, v údolí Nílu a v horských oblastiach. Väčšina obyvateľov má berberské alebo arabské korene.
Významnú časť populácie tvoria nomádske alebo polonomádske kmene, ako sú Tuaregovia, známi ako „modrí ľudia púšte“, a Fulbovia. Tieto skupiny sa tradične venujú chovu tiav, kôz a oviec a presúvajú sa za vodou a pastvinami. Usadlé obyvateľstvo v oázach sa zaoberá pestovaním datľových paliem, obilnín a zeleniny.
Súčasné výzvy a budúcnosť
Jedným z najväčších environmentálnych problémov, ktorým Sahara čelí, je jej rozširovanie, známe ako dezertifikácia. Štúdia z roku 2018 ukázala, že od roku 1920 sa Sahara zväčšila približne o 10 %. Tento proces je spôsobený kombináciou prírodných klimatických cyklov, ako je Atlantická viacdekádová oscilácia, a globálnym otepľovaním spôsobeným ľudskou činnosťou. Rozširovanie púšte ohrozuje krehké ekosystémy a poľnohospodársku pôdu v oblasti Sahelu, čo zhoršuje potravinovú neistotu a môže viesť ku konfliktom.
Na druhej strane, niektoré klimatické modely predpovedajú, že do konca 21. storočia by sa vplyvom globálneho otepľovania mohlo množstvo zrážok na Sahare výrazne zvýšiť. Tento jav, spojený s pozorovanými anomálnymi dažďami v posledných rokoch, viedol k špekuláciám o možnom „ozelenení“ Sahary v budúcnosti. Napriek tomu zostáva budúcnosť saharskej klímy predmetom vedeckých diskusií a neistoty.
Sahara má tiež obrovský potenciál pre výrobu solárnej energie vďaka vysokej intenzite slnečného žiarenia počas celého roka.
Odkazy
Súvisiace články
Externé odkazy
Zdroje
Kategória:Púšte v Afrike
Kategória:Geografia Afriky
Kategória:Alžírsko
Kategória:Čad
Kategória:Egypt
Kategória:Líbya
Kategória:Mali
Kategória:Mauritánia
Kategória:Maroko
Kategória:Niger
Kategória:Sudán
Kategória:Tunisko